História kontaktných šošoviek

Leonardo da Vinci Prvé návrhy korekcie refrakčných chýb oka pochádzajú zo začiatku 16. storočia z pera Leonarda da Vinciho. Jeho myšlienky o sto rokov neskôr stále rozvíjal francúzsky filozof a spisovateľ René Descartes a koncom 18. storočia Thomas Young.
V roku 1887 vyrábal nemecký sklár F.E. Müller prvý model kontaktných šošoviek zo skla. O rok neskôr takmer súbežne zverejnili správu o použití sklenenej kontaktnej šošovky ku korekcii zraku švajčiarsky fyzik Adolf Eugen Fick a parížsky optik Edouard Kalt. V polovici 30. rokov 19. storočia použil neweyorský optomerista William Feinbloom ako základný materiál kontaktných šošoviek plast.

Otto Wichterle
Skutočná revolúcia vo vývoji kontaktných šošoviek prichádza však až v roku 1953, kedy český vedci Otto Wichterle a Jaroslav Lim predstvujú prvú mäkkú hydrofilnú kontaktnú šošovku z materiálu nazvaného HEMA. V roku 1961 v skoro domácich podmienkach vynašiel Otto Wichterle spôsob výroby odstredivým odlievaním, ktoré významne zjednodušuje produkciu kontaktných šošoviek. Nedocenenie významu tohto objavu vládnou garnitúrou viedlo ku skorému predaju objavu mäkkých kontaktných šošoviek do zahraničia, kde ho v 70-tych a 80-tych rokoch využívali k masovej výrobe. Vedľa odstredivého liatia bola používaná aj metóda sústruženia. Vývoj kontaktných šošoviek však stále pokračuje dopredu s cieľom neustále zlepšovať komfort nosenia, manipuláciu a šetrnosť k oku. Poslednou spoločnosťou nesúcou dnes už dávny odkaz českého vynálezcu je klatovská spoločnosť WILENS(Wichtrle-Lens)vyrábajúca kontaktné šošovky Laguna a D55.

Komentáre

Pridať komentár