Začíname s kontaktnými šošovkami

Pokiaľ ste sa rozhodli začať nosiť kontaktné šošovky, určite nezačínajte s výberom sami. Je nutné, aby vhodnú značku na základe vyšetrenia Vašich očí vybral očný špecialista v aplikačnom stredisku. Nie je potrebné, aby to bol lekár. Špecialista v oblasti kontaktológie disponuje dostatočnými znalosťami na to, aby také vyšetrenie urobil a po vypočutí Vašich potrieb (šport, zamestnanie apod.) vybral vhodný výrobok. Súčasťou aplikačného poplatku 15 až 30 € (približne 400-800 Sk) je i pár kontaktných šošoviek a zácvik v nasadení, vyňatí a dezinfekcia. Rozhodne Vám neodporúčame zvoliť značku na vlastnú päsť. Vystavili by ste sa tým nielen zdravotným rizikám, ale dosť možné aj zbytočne vynaloženým peňažným prostriedkom. Šošovky by Vás mohli dráždiť, alebo by ste cez ne jednoducho videli zle, nehovoriac o negatívnych zdravotných dopadoch dlhodobého nosenia nevhodne zvolenej značky a parametrov. Často sa stretávame s dotazmi, aký výrobok je v súčasnej dobe najkvalitnejší. Pokrok v oblasti vývoja kontaktných šošoviek ide rýchlo vopred. Každý rok prichádzajú výrobcovia s novými značkami. V súčasnej dobe považujeme za absolútnu špičku produkt spoločnosti CooperVision Biofinity. Žiadne kontaktné šošovky samozrejme nemôžu vyhovovať všetkým nositeľom. Vhodnosť závisí na rade faktorov, ako je napríklad zakrivení oka, typ očnej vady, citlivosť očí apod.

"Šošovky by som si do oka nikdy nedal!"

Najväčšou obavou ľudí z užívania kontaktných šošoviek je predstava, že by si nikdy nemohli siahnuť do oka. Touto obavou trpí každý do tej doby, než sa rozhodne, že ju prekoná a aplikačné stredisko navštívi. Realita je taká, že k priamemu kontaktu prstov a oka nedochádza. Kontaktná šošovka sa položí na bruško prstu, skontroluje sa ich tvar (okraje musia smerovať hore) a zľahka sa vloží do oka tak, že nepríde k ich pritlačeniu na povrch, ale nechá sa voľne priľnúť. Potom sa oko zatvorí, a pokiaľ je to potrebné, šošovka sa cez viečko ľahko pretrie, aby sa správne usadila. Pri vynímaní dochádza k väčšiemu kontaktu, avšak znovu to nie je priamy kontakt. Prst ľahko položíme na šošovku v oku (prekvapí nás, ako málo je tento kontakt cítiť) a posunieme ju dolu zo stredu oka, kde mala najväčšiu priľnavosť. Potom ju uchopíme medzi ukazovák a palec a ľahkým zovretím (nie úplným)ju veľmi ľahko vyjmeme z oka. Po niekoľkých nasadeniach a vyňatiach sa čas potrebný k nasadeniu skráti na minútu a vyňatie na 30 sekúnd.

"Šošovky som skúšal, neznesiem ich"

Niekedy sa stretávame s názormi ľudí, ktorí nám tvrdia, že kontaktné šošovky v očiach neznesú. Dotazy z našej strany skoro v každom prípade privedú komunikáciu k dvom príčinám .

1) Chybne prevedená aplikácia - pokiaľ máte pocit, že Vám šošovky nevyhovujú (nevidíte kvalitne, šošovky Vás dráždia, hmlia ), neváhajte a vráťte sa do aplikačného strediska. Zaplatením poplatku proces výberu nekončí. Profesionálny aplikátor si Vás vypočuje a skúsi nájsť príčinu Vášho diskomfortu. Pokiaľ príčinu neodhalí a Váš problém nevyrieši, rozhodne sa nevzdávajte a neváhajte vyhľadať iné aplikačné stredisko. Kvalita aplikácií (kontaktológov) a ich prevedenie sa ako vo všetkých iných odboroch často odlišuje, tak ako názory na to, čo je vhodné a čo nie.

2) Syndróm suchého oka - nepríjemné pocity v oku po niekoľkých hodinách nasadenia alebo nekvalitné videnie môže byť spôsobené nedostatočnou sekréciou slzného filmu alebo jeho zložením. Odhaduje sa, že tento problém má 20-25 % nositeľov, bohužiaľ sa nedá odstrániť. Komfort nosenia je však možné výrazne zlepšiť užívaním očných kvapiek. Používajú sa podľa potreby, napríklad dokonca aj každú hodinu. Najmä pri práci s počítačom (človek značne znižuje frekvenciu mrkania) alebo v klimatizovaných priestoroch prichádza k výrazne rýchlejšiemu vysušovaniu. Veľa ľudí má tiež problém s vlastným kvapkaním. Málo sa vie, ako jednoducho ide kvapky používať. Odporúčame v miernom záklone stiahnuť spodné viečko a do vytvoreného priestoru medzi okom a okrajom spodného viečka kvapku aplikovať. Nedochádza tak k nepríjemnému kontaktu kvapky priamo s okom a nepríjemnému čakaniu s roztiahnutými viečkami medzi prstami na to, až kvapka dopadne.

3) Bývalý nositeľ zanevrel na kontaktné šošovky pred mnohými rokmi - ľudia, ktorí prekonali z akejkoľvek príčiny špatnú skúsenosť s užívaním kontaktných šošoviek pred mnohými rokmi, často odsúdia šošovky natrvalo. Nikdy v minulosti nedošlo k tak významnému posunu v technológii ako v rokoch 2005 - 2008, a to nielen v oblasti zlepšenia komfortu a kvality videnia, ale aj v segmente roztokov, očných kvapiek a potravinových doplnkov. Nikdy nebolo používanie šošoviek tak príjemné a jednoduché ako dnes.

Čoho sa vyvarovať pri manipulacii1

Kontaktné šošovky sa dnes už vyrábajú z pomerne pevných materiálov, ktoré nie je možné správnou manipuláciou poškodiť. Pokiaľ sa na šošovke objavia v priebehu nosenia trhlinky alebo príde k vyštipnutiu okraja, stane sa tak v drvivej väčšine prípadov neopatrným kontaktom dlhšieho nechtu, alebo pri tzv. "vyštipnutí" šošovky z oka (spôsob vynímania šošovky jej stisnutím na stredu oka, kedy prichádza k extrémnej záťaži klieštičkami materiálu v mieste ohybu šošovky) alebo pri príliš silovej manipulácii so šošovkou. Vyvarujte sa kontaktu kontaktných šošoviek s ostrými predmetmi a vyberajte ich z oka tak, že šošovku posuniete prstom zo stred oka smerom dolu na beľmo, kde je ich priľnavosť k oku omnoho menšia.

Všeobecne o šošovkách

Kontaktné šošovky patria spolu s okuliarmi ku korekčným pomôckam zlepšujúcim videnie ľudí postihnutých optickou refrakčnou vadou zraku. Ich najväčšou výhodou je, že sú položené priamo na oku, čo prináša ich užívateľovi plnú šírku zorného poľa. Tuto vlastnosť oceňujú predovšetkým športovci a vodiči. Kontaktné šošovky sa rozdeľujú podľa najrôznejších kritérií, ako napríklad doba nosenia, perióda výmeny, zafarbenie, použitý materiál apod. Kontaktné šošovky sú vhodné pre korekciu všetkých očných vád – ďalekozrakosti (hypermetropie), krátkozrakosti (myopie), astigmatizmu, presbyopie, ale dokonca aj keratokonu a keratoglobu.

História kontaktných šošoviek

Prvý návrh korekcie refrakčných vad oka pochádza z počiatku 16tého storočia z pera Leonadra da Vinciho. Jeho myšlienky o sto rokov neskoršie ďalej rozvíja francúzsky filozof a spisovateľ René Descartes a koncom 18. storočia Thomas Young. V roku 1887 vyrába nemecký sklár F.E. Müller prvý model kontaktnej šošovky zo skla. O rok neskôr skoro súbežne zverejňujú správu o použití sklenenej kontaktnej šošovky ku korekcii zraku švajčiarsky fyzik Adolf Eugen Fick a parížsky optik Edouard Kalt. V roku 1936 používa newyorský optometrista William Feinbloom ako základný materiál kontaktnej šošovky plast. Skutočná revolúcia vo vývoji kontaktných šošoviek prichádza až v roku 1953, keď českí vedci Otto Wichterle a Jaroslav Lim predstavujú prvú mäkkú hydrofilnú kontaktnú šošovku z materiálu nazvaného HEMA. V roku 1961 v takmer domácich podmienkach nachádza Otto Wichterle spôsob výroby odstredivým odlievaním, ktoré významne zjednodušuje produkciu kontaktných šošoviek. Nedocenenie významu tohto objavu vládnucou garnitúrou viedlo k skorému predaju objavu mäkkých hydrofilných kontaktných šošoviek do zahraničia, kde je v 70. a 80. rokoch využívaný k masovej výrobe. Vedľa odstredivého odlievania sa používa tiež metóda sústruženia. Vývoj kontaktných šošoviek však neustále pokračuje dopredu s cieľom neustále zlepšovať komfort nosenia, manipulácie a šetrnosť k oku. Posledná spoločnosť, ktorá nesie dnes už dávny odkaz českého vynálezca, je klatovská spoločnosť WILENS (Wichtrle-Lens) vyrábajúca kontaktné šošovky Laguna a D55 .

Očné vady

Krátkozrakosť
Pokiaľ čítate bez problémov, ale nevidíte do diaľky, zrejme ste krátkozrakí. Krátkozrakosť (myopia) spôsobuje, že sa lúče svetla zbiehajú pred sietnicou oka, a obraz je preto neostrý. Príčiny pre to môžu byť dve. Buď je Vaše oko príliš dlhé, alebo optická mohutnosť šošovky a rohovky príliš vysoká. Krátkozrakosť sa koriguje mínusovými dioptriami – tzv. rozptylkami.


Ďalekozrakoť
Pokiaľ sa Vám zle číta, ale do diaľky vidíte bez väčších problémov, ste zrejme ďalekozrakí. Lúče svetla sa zbiehajú až za sietnicou. Ku korekcii ďalekozrakosti (hypermetropie) sa používajú plusové dioptrie – tzv. spojky. V mladom veku je ľudské oko schopné meniť zakrivenie šošovky (akomodovať) a tým zlepšovať ostrosť videnia. S rastúcim vekom však táto schopnosť znižuje. Ďalekozrakosť sa v populácii vyskytuje podstatne menej ako krátkozrakosť. Koriguje sa plusovými dioptriami.




Astigmatizmus
Normálny tvar rohovky ľudského oka pripomína guľatú loptu. Rohovka u ľudí trpiacich astigmatizmom vyzerá skoro ako ragbyová lopta. Ide o to, že šošovka alebo rohovka je vo svojich na seba kolmých osách rôzne zakrivená, a tým sa mení aj lomenie svetelných lúčov a dochádza k rozostreniu obrazu. Človek trpiaci astigmatizmom tak nevidí ostro ani na blízko ani do diaľky. Astigmatizmus sa podľa jeho formy koriguje buď asferickými kontaktnými šošovkami (pomáha spravidla u hodnoty astigmatizmu < 1) alebo šošovkami tórickými (astigmatizmus > 1). Tórické kontaktné šošovky majú okrem bežných parametrov (zakrivenie zadnej plochy, priemer, dioptrická hodnota) ešte parameter cylindra a osy.




Slabozrakosť čiže presbyopia
S postupujúcim vekom sa znižuje elasticita šošovky v oku. Okolo 40teho roku veku začína oko strácať schopnosť zaostrovať na rôzne vzdialenosti. Je spojené s tzv. "pocitom dlhých rúk". Problémom sa stáva tiež rýchle striedanie pohľadu do diaľky, na strednú vzdialenosť a nablízko. Ľudia používajúci okuliare preto majú dvoje okuliare - do diaľky a na blízko. Elegantnejším riešením sú okuliare s multifokálnymi sklami, kde spodná časť skiel je určená k pohľadu nablízko a horná k pohľadu do diaľky. Presbyopiu je možné tiež riešiť s pomocou kontaktných šošoviek. Finálny efekt je však zatiaľ v tejto oblasti korekcie neistý a názory i skúsenosti s ním sú rôzne.

Zakrivenie (BC)

Jedná sa o zakrivenie zadnej plochy kontaktnej šošovky. V poslednom čase celý riad firiem prechádza na výrobu tzv. strednej veľkosti – odpovedá hodnote 8,6. Táto hodnota vyhovuje 90 % ľudí. Našťastie sa stále nachádzajú na trhu výrobky, ktoré pokrývajú zakrivením i ostávajúcich 10 %.

Priemer (DIA)

Priemer kontaktnej šošovky je veľmi dôležitou hodnotou. Najmä pri prechode na inú značku šošoviek je treba venovať priemeru veľkú pozornosť. Pokiaľ by boli nové šošovky menšie, mohli by dráždiť epitel rohovky, a tým robiť nosenie nových kontaktných šošoviek neznesiteľným.

Pohodlie nosenia kontaktných šošoviek je však ovplyvnené celým radom ďalších aspektov, ktoré musí posúdiť odborník a podľa nich zvoliť správnu značku.

Hydrogél vs. silikónhydrogél

V poslednej dobe sa trend v užívaní materiálov pri výrobe kontaktných šošoviek uberá predovšetkým cestou silikónhydrogélov. Silikónhydrogélové materiály majú celý rad predností, avšak často zamlčovanou skutočností je ich nižšia zmáčanlivosť vodou a tendencia k tvorbe usadenín. Nedá sa obecne tvrdiť, že šošovky z tých najmodernejších materiálov sú tie najlepšie. Nesporná je podstatne vyššia priepustnosť pre kyslík. Rohovka je orgán, ktorý sa okysličuje zo vzduchu. Počas spánku je prísun kyslíka znížený približne o 2/3. Zostávajúca 1/3 množstva kyslíka oproti otvorenému oku sa privádza cievkami na vnútornej strane viečok a musí sa cez kontaktné šošovky dostať ďalej k očnej buľve, resp. k rohovke, ktorá nie je okysličovaná žilkami, ale priamo zo vzduchu. Niektoré kontaktné šošovky z silikónhydrogélových materiálov sú natoľko priepustné pre kyslík, že s nimi môžeme aj prespávať. Tento spôsob nosenia sa nazýva predlžený (kontinuálny) a musí byť ako vhodný schválený kontaktológom. Pred príchodom tejto inovácie sa kontaktné šošovky vyrábali z tzv. hydrogélových materiálov. V zásade sa však nedá povedať, že sa jedná o materiály podradné alebo dokonca nezdravé. V prípade, že nepotrebujeme s kontaktnými šošovkami prespávať a nevadí nám ich každodenné vynímanie na noc, prevyšujú tieto staršie typy aj niektoré nové silikónhydrogélové. Vytváranie podvedomia o absolútnom prekonaní a nutnosti nahradenia týchto materiálov novými je marketingová snaha o pretiahnutie klientov na nové, drahšie výrobky. Hlavným argumentom tejto snahy je už spomenutá priepustnosť pre kyslík. Je však treba si uvedomiť, že táto vlastnosť je len jedným z mnohých atribútov, ktoré ovplyvňujú komfort, zdravie a kvalitu videnia.

Vždy niečo za niečo